Pilipinas: Pagkakaiba sa mga binago

Content deleted Content added
No edit summary
Tatak: Pagbabagong biswal Binago sa mobile Pagbabago sa web gamit mobile
Lam-ang (usapan | ambag)
m +refs, fixed ref errors
Linya 393:
Iniulat ng World Bank na ang Pilipinas ay isa sa pinakamayamang ekonomiya sa [[Asya]] noong mga 1950 pagkatapos ng [[Hapon]] ngunit naging isa sa pinakamahirap na bansa sa Asya ngayon.<ref>http://www.insead.edu/facultyresearch/faculty/documents/5771.pdf</ref><ref name=marcos5>http://www.state.gov/outofdate/bgn/philippines/195236.htm</ref> Ito ay itinuturo ng mga ekonomista sa mga taon ng maling pangangasiwa sa ekonomiya at pababago-bagong kondisyon sa politika noong rehimen ni [[Ferdinand Marcos]] mula 1965 hanggang 1986 na nag-ambag sa bumagal na pag-unlad ng ekonomiya ng Pilipinas.<ref name=marcos5/> Ayon sa ilang sanggunian, ang taunang GDP ng Pilipinas mula 1976 hanggang 1986 sa ilalim ni Marcos ay 1.8% lamang.<ref>http://books.google.com/books?id=z1cpiEJMAi8C&pg=PA295</ref> Sa ilalim ni Marcos, ang [[kapitalismong crony|kapitalismong kroni]] at [[monopolyo]] ay itinatag kung saan ang kanyang mga kroni ay malaking nakinabang.<ref>http://articles.philly.com/1986-01-28/news/26055009_1_philippines-president-ferdinand-e-marcos-sugar-industry</ref> Sa ilalim ni Marcos, ang Pilipinas ay mabigat na [[panlabas na utang|umutang sa dayuhan]] na umabot ng 28 bilyong dolyar mula kaunti sa 2 bilyong dolyar nang maluklok siya sa puwesto noong 1965. Sa kasalukuyan, ang pamahalaan ng Pilipinas ay nagbabayad pa rin ng interes sa mga utang pandayuhan ng bansa na natamo noong panahon ng administrasyong Marcos hanggang sa 2025.<ref>http://www.indymedia.org.uk/en/2012/09/500590.html</ref>
 
Ang Pilipinas ang [[Tala ng mga bansa ayon sa GDP (PPP)|ika-43 pinakamalaki sa buong daigdig]] ang pambansang ekonomiya ng Pilipinas, na may tinatayang $224.754 bilyon [[Kabuuan ng Gawang Katutubo|GDP]] (nominal) noong 2011.<ref>{{cite web|url=http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/02/weodata/weorept.aspx?sy=2010&ey=2017&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=51&pr1.y=6&c=512%2C446%2C914%2C666%2C612%2C668%2C614%2C672%2C311%2C946%2C213%2C137%2C911%2C962%2C193%2C674%2C122%2C676%2C912%2C548%2C313%2C556%2C419%2C678%2C513%2C181%2C316%2C682%2C913%2C684%2C124%2C273%2C339%2C921%2C638%2C948%2C514%2C943%2C218%2C686%2C963%2C688%2C616%2C518%2C223%2C728%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C522%2C692%2C622%2C694%2C156%2C142%2C624%2C449%2C626%2C564%2C628%2C283%2C228%2C853%2C924%2C288%2C233%2C293%2C632%2C566%2C636%2C964%2C634%2C182%2C238%2C453%2C662%2C968%2C960%2C922%2C423%2C714%2C935%2C862%2C128%2C135%2C611%2C716%2C321%2C456%2C243%2C722%2C248%2C942%2C469%2C718%2C253%2C724%2C642%2C576%2C643%2C936%2C939%2C961%2C644%2C813%2C819%2C199%2C172%2C733%2C132%2C184%2C646%2C524%2C648%2C361%2C915%2C362%2C134%2C364%2C652%2C732%2C174%2C366%2C328%2C734%2C258%2C144%2C656%2C146%2C654%2C463%2C336%2C528%2C263%2C923%2C268%2C738%2C532%2C578%2C944%2C537%2C176%2C742%2C534%2C866%2C536%2C369%2C429%2C744%2C433%2C186%2C178%2C925%2C436%2C869%2C136%2C746%2C343%2C926%2C158%2C466%2C439%2C112%2C916%2C111%2C664%2C298%2C826%2C927%2C542%2C846%2C967%2C299%2C443%2C582%2C917%2C474%2C544%2C754%2C941%2C698&s=NGDPD&grp=0&a=|title=Report for Selected Countries and Subjects|work=[http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/02/weodata/index.aspx World Economic Outlook Database, Oktubre 2012]|publisher=[[International Monetary Fund]]|accessdate=9 Oktubre 2012}}</ref> Kinabibilangan ng mga kalakal na iniluluwas ang mga [[semiconductors]] at mga kalakal na eletroniko, mga kagamitang pang-transportasyon, [[damit]], mga produkto mula sa tanso, produktong [[petrolyo]], [[langis ng niyog]], at mga [[prutas]].<ref name=CIAfactbook /> Pangunahing kinakalakal ito sa mga bansang [[Estados Unidos]], [[Hapon (bansa)|Japon]], [[Republikang Popular ng Tsina|China]], [[Singapore|Singapur]], [[Timog Korea]], [[Netherlands]], [[Hong Kong]], [[Alemanya|Alemania]], [[Republika ng Tsina|Taiwan]], at [[Thailand|Tailandia]].<ref name=CIAfactbook />
 
{{wide image|Makati skyline mjlsha.jpg|1110px|<center>Ang Lungsod ng [[Makati]] sa [[Kalakhang Maynila]], ang sentrong lungsod pampinansiyal ng bansa.</center>}}
Linya 415:
 
[[Talaksan:San juanico bridge 1.png|thumb|[[Tulay ng San Juanico]], na nagdadala ng Pan-Philippine Highway sa pagitan ng Samar at Leyte.]]
Karamihang matatagpuan sa Luzon ang mga mabilisang daanan at lansangan kasama ang [[Pan-Philippine Highway]] na nag-uugnay ng mga pulo ng [[Luzon]], [[Samar]], [[Leyte]], at [[Mindanao]],<ref>{{cite web|url=http://www.photius.com/countries/philippines/geography/philippines_geography_transportation.html|title=Philippines Transportation |accessdate=23 Agosto 2014}}</ref><ref>{{cite journal|url=http://asiafoundation.org/resources/pdfs/RoRobookcomplete.pdf|title=Linking the Philippine Islands, Through the highway of the Sea.|page=51|accessdate=23 Agosto 2014}}</ref> ang [[North Luzon Expressway]], [[South Luzon Expressway]], at ang [[Subic–Clark–Tarlac Expressway]].<ref>[http://www.mntc.com/nlex/ The North Luzon Expressway Project] (NLEX) is for the rehabilitation, expansion, operation and maintenance of the existing {{convert|83.7|km|0|abbr=on}} NLEX that connects Metro Manila to the northern provinces of Bulacan and Pampanga.</ref><ref>{{cite web|url=http://www.trb.gov.ph/index.php/toll-road-projects/south-luzon-expressway|title=South Luzon Expressway (SLEX)|author=Super User|work=Toll Regulatory Board|accessdate=17 Disyembre 2015}}</ref><ref>[http://newsinfo.inquirer.net/inquirerheadlines/regions/view_article.php?article_id=85241 SCTEx delay worsens as Japan firm seeks new extension – INQUIRER.net, Philippine News for Filipinos]{{dead link|date=Hunyo 2016|bot=medic}}{{cbignore|bot=medic}}</ref><ref>[http://newsinfo.inquirer.net/inquirerheadlines/regions/view_article.php?article_id=81199 BCDA, Japanese contractor asked to explain SCTEx delay – INQUIRER.net, Philippine News for Filipinos]{{dead link|date=Hunyo 2016|bot=medic}}{{cbignore|bot=medic}}</ref><ref>[http://newsinfo.inquirer.net/inquirerheadlines/regions/view_article.php?article_id=76127 Arroyo adviser says SCTEx extension OKd – INQUIRER.net, Philippine News for Filipinos]{{dead link|date=Hunyo 2016|bot=medic}}{{cbignore|bot=medic}}</ref><ref>[http://newsinfo.inquirer.net/inquirerheadlines/regions/view_article.php?article_id=101211 Arroyo order: Open SCTEx, interchanges on time – INQUIRER.net, Philippine News for Filipinos] {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20080222100621/http://newsinfo.inquirer.net/inquirerheadlines/regions/view_article.php?article_id=101211 |date=22 Pebrero 2008 }}</ref>
 
[[Talaksan:MRT-2 Train Santolan 1.jpg|thumb|left|Isang tren ng [[Ikalawang Linya ng Sistema ng Magaang Riles Panlulan ng Maynila|Linya 2]] sa [[Estasyong Santolan ng LRT|Estasyong Santolan]].]]
Linya 438:
|title=Rapid Population Growth, Crowded Cities Present Challenges in the Philippines
|author=Collymore, Yvette.
|date=Hunyo 2003
|month=June
|year=2003
|publisher=Population Reference Bureau
|accessdate=2010-04-26}}</ref> Nang magsimula ang liberalisasyon ng batas pang-imigrasyon ng [[Estados Unidos]] noong 1965, ang bilang ng mga taong may liping Pilipino ay tumaas. Noong 2007, tinatayang nasa 3.1 milyon ang bilang nito.<ref>Asis, Maruja M.B. (Enero 2006). "[http://www.migrationinformation.org/Profiles/display.cfm?ID=364 The Philippines' Culture of Migration]". ''Migration Information Source''. Migration Policy Institute. Hinango noong 2009-12-14.</ref><ref name="Census2007 offilipinos">{{cite web|
Line 561 ⟶ 560:
 
== Talasanggunian ==
{{reflist}}|refs=
<ref name="UN">{{Cite book|publisher=United Nations Development Programme|title=Table G: Human development and index trends, Table I: Human and income poverty|year=2009|isbn=978-0-230-23904-3|url=https://archive.org/details/humandevelopment0000unse_y2f1}}</ref>
}}
 
== Mga palabas na kawing ==